Helena Vondráčková sa na svoje

"Už sa teším na ten stotisícový dôchodok!"

Nestáva sa veru často, že by mali obyvatelia nášho mesta možnosť oslavovať Vianoce viac ako raz do roka. Našťastie, v záhrade kultúry sa zázraky ešte stále dejú! A tak mohli Košičania milujúci dobrú hudbu, rozbaľovať darčeky hneď dvakrát v priebehu jediného týždňa. Nie. Neopili kalendár vianočným punčom.
Oni iba pekne-krásne prišli na oba ´podstromčekové´ koncerty spievajúcej českej víly Heleny Vondráčkovej a nechali brány svojej duše otvorené dokorán. Keď konečne doznel búrlivý potlesk, položili sme zbožňovanej Helene zopár sviatočne ladených otázok.

To, že spievate ako zlatý slávik, už dnes neprekvapí ani deda Mráza. Vianoce sú však časom príjemných prekvapení. Čím teda obdarujete svojich priaznivcov?

- Tesne pred sviatkami, teda 19. a 20. decembra budem spievať v pražskej Lucerne. Viem, je to trocha ´od ruky´ a Košičanom sa asi nebude chcieť ísť tak ďaleko. No i tak ich všetkých srdečne pozývam a budem naozaj veľmi rada, ak tam aspoň niekoľkých stretnem. Okrem toho pripravujem na Vianoce i jeden veľký zábavný program pre Českú televíziu a aj viacero menších silvestrovských srandičiek.

O speváčkach sa často šíria také zvesti, že sa pri ich počúvaní ježia vlasy i holohlavému. No niekedy ste možno aj ľutovali, že fáma nemá s pravdou nič spoločné.
- Pravdu povediac, už sa o mne popísalo toľko ´švihnutých´ rozprávok, až som v nich úplne stratila prehľad. Naposledy ma však mimoriadne rozosmial článok v Blesku, kde si moji fanúšikovia mohli s úžasom prečítať, aký dôchodok si ich Helenka vybavila. Vraj budem dostávať presne 98 565 korún. Mesačne! Ani som nevedela, že sa mám až tak dobre.

Ste interpretkou nežných a krehkých piesní. Aké je podľa vás ich miesto v súčasnom čoraz drsnejšom svete, kde silnejší obedujú slabších?
- Verím, že väčšina normálnych ľudí je už unavená katastrofickými scenármi, zlými správami, vraždami a nekonečným pitvaním všelijakých afér. Obyčajný človek dnes viac ako inokedy potrebuje nádej a krásu. Teda čosi ako duševný balzam, ktorý by mu znova a znova dodával chuť a odvahu žiť. Potešilo by ma, keby som vedela, že k takým životabudičom patria aj moje piesne.

Počas vášho koncertu ste Jirku Korna označili za chlapa, ktorý býva fajn i napriek tomu, že je blonďák. Keď sme už pri tom, aký je vlastne váš vzťah k vtipom o blondínkach?
- Na mňa sa nepozerajte! Ja som blondínka iba sem-tam. V skutočnosti mám úplne tmavé vlasy. Vážne! Tým pravdaže nechcem povedať, že by boli tmavovlásky inteligentnejšie ako blondínky. Vtipy o nich sú skrátka iba obyčajnou provokáciou. Alebo si azda myslíte niečo iné?!

Mnohé mladé speváčky si usilovne budujú kariéru kopírovaním vašich starých hitov. Lichotí vám to?
- Práve včera som bola na koncerte v Ostrave, kde asi 10 tisíc ľudí tlieskalo Zuzane Norisovej a jej interpretáciam mojich piesní. Je pre mňa naozaj príjemné, ak staré vondráčkovské songy nezapadajú prachom, ale stále nanovo ožívajú, páčia sa novým generáciam poslucháčov a prinášajú im radosť.